Waterfall of Thoughts
Tak veľmi mi to chýbalo. Konečne píšem zas. Milujem počúvať hudbu najhlasnejšie ako sa dá a popritom písať to, čo mám momentálne v hlave. Len tak sa vyspovedať. Rozhodla som sa vyspovedať práve tebe.
Mám toho v hlave toľko, že neviem kde začať. A tak začnem jednoducho niekde. Hmm. Ako prvé by som asi spomenula to, že už je rok 2016. Vedela som, že tento rok pre mňa bude prelomový a tak sa aj stalo. Neviem čo to zapríčiňuje, asi som sa tak jednoducho narodila, ale mám veľmi silnú intuíciu. Pre niekoho by to mohlo byť až strašidelné.
Tušila som, že v tomto roku sa stane niečo, čo ma posunie ďalej. Viem, že minulý rok bol karmický a preto sa na povrch vyplavovali všetky problémy z minulosti, ktoré sme nemali doriešené. Musím uznať, že po psychickej stránke to nebol veľmi dobrý rok v mojom živote. Ak nie najhorší. Príchodom nového roku som naozaj pocítila odobratú záťaž z mojich pliec. Tento rok je duchovný a to ma veľmi teší.
S príchodom nového roku som sa rozhodla konečne začať písať svoju knihu. Snívala som o tom tak dlho a odhodlala som sa k tomu až teraz. Je to jedna z vecí, ktorú by som do svojich 21. narodenín chcela jednoducho splniť. Mať vonku svoju knihu. To by bol úžasný pocit, no nie? Taktiež chcem obnoviť svoj blog. Už som to vravela toľkokrát ale nikdy mi to nevydržalo. Tak skúsim to ešte raz. A keď to nevyjde teraz, tak raz určite áno. S mojou víziou budúcnosti sa totižto blog rozhodne spája.
Píšem tak rýchlo, že mi ani prsty nestíhajú. Chcem toho povedať toľko, ale vlastne nevravím nič. Ako si si mohol všimnúť, píšem trochu netradičným spôsobom. Píšem spôsobom, ktorému zrejme nepochopí každý. Spleť myšlienok ktorá vychádza z mojej mysle a dostáva sa na tento biely obdĺžnik, ktorý ma symbolizovať papier. Iné je aj to, že tento text smerujem niekomu, smerujem ho tebe. Nepíšem pre masy, snažím sa ti len povedať, čo mám momentálne v hlave.
Dnes som sedela za svojim stolom v mojom byte a rozhodla som sa zmeniť dizajn tohto blogu. Trvalo mi asi dve hodiny, kým som na ňom niečo zmenila a potom sa opäť vrátila k môjmu starému dizajnu, ktorý bol už ale úplne rozhádzaný a zničený. Vo svojej hlave som vytvorila nádhernú víziu, ktorú som ale nevedela dotiahnuť do finálneho výsledku. Haha. Čo výsledku. Veď ja som nevedela ani začať. Moja predstava je tak obrovská, až si dovolím tvrdiť, že by to nezvládol ani kvalitný dizajnér. Budem s tým musieť niečo spraviť.
Nemôžem už vydržať. Chcem svoje ciele a sny naplniť ešte tento rok. Je to možné? Myslíš si, že to dokážem? Lebo ja sama neviem. Snažím sa byť realista ale som tak veľmi zasnená a ponorená do svojich snov, že ma to niekedy dokáže dostať do stavu úzkosti a bojím sa, že to nedokážem.
Asi som ťa týmto textom tak zmiatla, že na dnes už končím. Ozvem sa zajtra. Zatiaľ ahoj!
