What The Fuck Am I Doing?
Vopred upozorňujem, tento článok nemá hlavu ani pätu. Ak budeš čítať ďalej, pochopíš prečo.
Ležím v posteli a píšem. Úprimne povedané, v posteli ležím celý dnešný deň. Hlavou mi prúdia myšlienky a ja sa dostávam do stavu, keď nedokážem vnímať veci vôkol mňa, len vo mne. Počúvam hudbu a snažím sa vypísať. Nie do môjho denníku ako väčšinou, ale rovno sem. Chcem moje myšlienky zdieľať, len tak. Skúsim teda nejak začať.
Keď som bola mladšia, bola som veľmi kritickým človekom. Bola som kritická na všetko, vrátane mojej osobnosti.
Asi za posledných 6 mesiacov sa veci začali meniť. Začala som čítať rôzne články, knihy, počúvať reči, pozerať videá o ľuďoch, ktorí sú, dá sa povedať, iní. Týchto ľudí som spočiatku ako skoro každý človek najprv nechápala. Nebudem tu opisovať presne o akých ľudí sa jedná, ale týka sa to rôznych oblastí, napr. sexuálnej orientácie, vzhľadu, správania... Začala som sa zamýšľať. Aj ja som vždy bola iná. Niečo ma s týmito ľuďmi teda spájalo. Začala som chápať. Začala som ich obdivovať. V tomto svete plnom faloše a kritiky aj tak dokážu byť sami sebou. Ja som to nedokázala. Bála som sa obliekať ako som chcela, hovoriť čo som chcela, robiť čo som chcela.
Nad nasledujúcimi otázkami premýšľam celý dnešný deň. Čo teda chcem? Som tým, kým som? Pohybujem sa tam kde chcem?
Človek je bytosť, ktorá často podľahne tlaku okolia. Robí to, čo ho spoločnosť učí, k čomu ho vedie. Oblieka sa tak ako sa obliekajú iní, robí to čo robia iní. Rozpráva sa o témach, o ktorých sa ľudia v jeho veku rozprávajú. Snaží sa zapadnúť. Snaží sa jednoducho niekam patriť. Mať okolo seba ľudí, na ktorých sa môže spoľahnúť alebo len sa s nimi odreagovať. Hľadá ľudí, ktorí sú podobní a vyhovujú mu.
Musím sa priznať, ja nepoznám ani jedného človeka, ktorý by mi bol podobný. Zvláštne. Ešte som takého človeka nestretla.
Nedávno som s mojim priateľom viedla na podobnú tému rozhovor. Zamýšľali sme sa nad priateľstvami. Povedal jednu zamyslenia hodnú vec: "Nikdy nenájdeš človeka, ktorý ti bude vyhovovať na 100%."
Tento článok je naozaj len jedna dlhá spleť mojich myšlienok a nevedie nikam. Hneď teraz si idem spísať veci, ktoré vo svojom živote chcem. Hneď teraz prestanem robiť veci, ktorými len klamem samú seba. Ktoré nikam nevedú, neposúvajú ma ďalej. Začínam síce po x-tý krát. Ale tento deň si budem pamätať navždy.
