Thank You
Pred pár dňami som dočítala asi po dvoch rokoch knihu s názvom "Vaše citlivé zóny" od autora Wayne W. Dyera. Táto kniha bola pre mňa spoločníkom naozaj veľmi dlho. Odpoveďou na otázku, prečo som ju čítala tak dlho je, že som ju jednoducho nechcela prečítať rýchlo. Vždy som sa každú kapitolu snažila najprv prijať do svojho života a až potom som pokročila na tú ďalšiu. Na mojom blogu nájdete mnoho článkov inšpirovaných práve touto úžasnou knihou. (Počas týcho rokov som samozrejme prečítala množstvo iných kníh.)
Wayne zomrel pred necelým mesiacom. Nemohla som tomu uveriť. Wayna som brala ako môjho duchovného učiteľa. Tým, že som knihu čítala po takú dlhú dobu, som proste cítila, že tam je po celý ten čas so mnou.
Týmto článkom by chcem vyjadriť moju obrovskú vďaku. Nezostáva mi totižto už nič iné. Nechcem tento článok príliš naťahovať, a tak vám len nakoniec spíšem pár vecí, ktoré som sa naučila alebo sa stále učím.
Podstatou tejto knihy bolo zbaviť sa citlivých zón - a to znamená zbaviť sa negatívneho myslenia. Úplne som zmenila svoj pohľad na ľudí, pochopila som aká dôležitá je osobná sloboda. Naučila som sa mať sa rada a uvedomila si, že nepotrebujem žiadne uznanie od iných ľudí. Stále sa učím ako sa oslobodiť od svojej minulosti a žiť v prítomnej chvíli. Wayne ma naučil, že vina z toho, čo sa stalo a obava z toho, čo sa len má stať sú dve najzbytočnejšie emócie. Pochopila som, že sa nemusím správať tak, ako chce spoločnosť a je v poriadku ak človek prelomí bariéry konvenčnosti. Wayne mi ozrejmil, že nič také ako spravodlivosť neexistuje a ani nikdy nebude. Stále sa zdokonaľujem v tom, aby som neodkladala veci na neskôr a konala práve teraz. Stala som sa nezávislejšou a zistila, že hnev nie je ľudský, nie je v mojom živote nevyhnutný.
Aj keď zomrel podľa mňa jeden z tých najmúdrejších ľudí na svete, život pokračuje ďalej. Veď predsa sám Wayne ma naučil, že smrť iného človeka ma nemôže ochromiť a musím byť silnou a nezávislou osobnosťou.
Ďakujem.
