Moving

15:34 Dominika Ibosova 0 Comments


Asi od mojich trinástich rokov som sa túžila presťahovať do zahraničia. Musím priznať, že asi do šestnástich rokov som nemala rada Slovensko, jeho mentalitu a taktiež celkový jeho vzhľad. Myslím, že takisto na tom bolo množstvo ďalších ľudí, ktorí boli v mojom veku.

Aj keď sa môj pohľad na Slovensko už zmenil, môj sen sa mi pred dvoma týždňami splnil. Presťahovala som sa!



Ešte sa trošku vrátim v čase... Jún a júl mi ubehli naozaj veľmi rýchlo. Skoro celý jún som totižto strávila v Anglicku, týždeň som si doma zariaďovala veci do Dánska a ešte rýchlo som skočila na dovolenku so svojou rodinou na stredné Slovensko - na Donovaly. O dva dni som už bola pripravená na približne 12 hodinovú cestu do mojej novej krajiny.



13. júla nastal ten deň. Večer sme s mojím frajerom vyrazili cez Česko a Nemecko na ostrov patriaci k Dánsku, presnejšie do mesta Odense. V aute som toho nenaspala viac ako 30 minút, veľmi som sa totižto tešila na prvý dojem z tejto krajiny a môjho nového bytu. Ešte nikdy som nebývala bez rodičov, čo je aj celkom logické, keďže mám len 18. :D

Ráno okolo siedmej sme dorazili na parkovisko pred naším bytom a čakali sme na naše kľúče. Vystúpili sme na druhé poschodie a prezreli si náš nový domov. Musím priznať, že môj prvý dojem nebol zrovna ten najideálnejší. Keďže som celý svoj doterajší život prežila v rodinnom dvojposchodovom dome, tento bytík bol pre mňa trochu šokom. Hneď som si však uvedomila, že to bude jednoducho iné bývať v byte než ako v dome a taktiež, že tento byt je pre dvoch ako ideálny.

(moje prvé jedlo!)

Prvé dni sme strávili vybaľovaním, nakupovaním nábytku a zariaďovaním bytu. Po dvoch týždňoch ešte stále nie je všetko na svojom mieste ale už to tu úspešne dokončujeme!

(bohužiaľ tento šatník aj ostal v Ikei :D)

Verím, že toto mesto bude pre mňa príjemným domovom na nasledujúcich pár rokov. Nemyslím si však, že tu budem chcieť zostať nejak veľmi dlho. Predsalen, moje vysnívané mesto sa nachádza trošku inde... :P

Ku koncu musím zhodnotiť, že sťahovanie rozhodne je dosť stresujúce, počas tohto mesiaca som toho zažila až až ale to k tomu samozrejme patrí.

A čo vy? Už ste sa niekedy sťahovali alebo sa v najbližšej dobe plánujete? Aká je vaša vysnívaná krajina na život? :) 

Stay Open Minded

22:56 Dominika Ibosova 0 Comments


Chcela som už konečne napísať článok týkajúci sa sťahovania do Dánska, novej krajiny, ako to tu všetko vnímam...ale dnes opäť nie. Mám chuť písať o niečom inom. :)

Dnes sme boli robiť nákup do nášho nového bytu a v jednom dánskom obchode som našla v maličkom rámčeku zarámovanú jednoduchú vetu: "Stay open minded" alebo vo voľnom preklade "Zachovaj si otvorenú myseľ".




Keď som prišla domov som si okamžite tento rámček položila pred seba a neustále sa naňho pozerám. Je to úplne jednoduchá veta a pritom tak veľa znamená.


Vieš si ty zachovať otvorenú myseľ? Dokážeš do svojho života vpúšťať nové myšlienky? Učiť sa nové veci? Dokážeš pripúšťať aj iné názory ako sú tie tvoje? Vieš sa na veci pozerať s nadhľadom? 

S otvorenou mysľou môžeš dosiahnuť omnoho viac ako si myslíš. Staneš sa človekom, ktorý akceptuje iných, ich názory, nenahneváš sa za každú blbosť. Nebojíš sa skúšať niečo, čo si ešte nikdy nerobil/a.

Teraz sa asi pýtaš, ako sa dá "otvoriť myseľ"?! Moja rada pre teba znie: začni meditovať. :) Veľa ľudí si myslí, že meditovať sa dá len v tureckom sede niekde na vrchu hory a dokáže to len nejaký mních ale nie je to presne tak. :D Meditovať sa v podstate dá úplne všade. Samozrejme existujú rôzne druhy meditácií, niektoré ťa dokonca dokážu nabiť na 8 hodín, ale o takej teraz nerozprávam. :)

Jednoduchá forma meditácie spočíva len vo vdychovaní a vydychovaní, sústredení sa na svoj dych. Musíš vypnúť svoje myšlienky, aj keď to zozačiatku nebude určite to najľahšie čo si kedy robil/a, zachvíľu ti to pôjde jedna radosť. :) Najskôr ti všetky myšlienky budú v hlave vyskakovať a ty sa zrejme budeš hnevať (ako to bolo pred pár rokmi u mňa:D), budeš si myslieť, že ti to nejde a ty to nedokážeš. Ver tomu, že áno. Stačí naozaj pár krát to vyskúšať. :)

Tento článok bol v podstate napísaný neskoro večer, keď už moje myšlienky trošku utekali do postieľky (:D) ale snáď ti aspoň trochu pomohol. :) Ak ti niečo nie je jasné tak mi napíš do komentáru alebo SEM.

Veľa šťastia. <3

Does Justice Exist?

12:36 Dominika Ibosova 0 Comments




Tak a som tu! Včera ráno som úspešne dorazila do nového bytu v Dánsku. Celý včerajší deň som strávila vybaľovaním, nakupovaním a následne vytúženým spánkom, keďže som celú noc v aute spala len asi pol hodinku.

Dnešný článok však nebude o mojom príchode do novej krajiny. Bude o niečom, o čom som chcela napísať už veľmi dlhú dobu ale nevedela som ako to celé poskladať. Je to taký fakt, ktorý som si uvedomila a chcela som sa s ním jednoducho podeliť. 

V živote sa mi mnohokrát stala nejaká udalosť s ktorou som nebola spokojná. Napríklad keď som sa učila na písomku celý deň a dostala som trojku a spolužiačka, ktorá učivo ani nevidela jednoducho použila ťahák a dostala jednotku. Alebo som dostala o 50 korún menej vreckového ako moja sestra. Hneď som si či už v duchu alebo nahlas povedala: "To je nespravodlivé!".


Jedným z najväčších takýchto sklamaní, resp. zvratov v mojom živote bol však mail, ktorý mi prišiel z Dánska a písalo sa v ňom, že ma neprijali na vysokú školu a moja prihláška bude automaticky zrušená. Keď som si tieto slová prečítala, nedokázala som tomu uveriť. V hlave sa mi vynorili všetky možné spomienky na moju nekonečnú prípravu a obrovskú snahu dostať sa na túto školu. Bol to môj sen, ktorý sa mal premeniť na skutočnosť a ja som za pár sekúnd prečítania týchto viet zostala ako obarená. Bola to moja jediná možnosť, keďže som len tu absolvovala pohovor a nechcela som na iné miesto ani pomyslieť. 

Táto "nie veľmi príjemná udalosť" sa mi stala počas akademického týždňa, keď som sa potrebovala čo najviac venovať učeniu. Okrem toho bol tento týždeň popretkávaný ďalšími nešťastnými udalosťami, ktoré tu nebudem spomínať, ale boli to pre mňa naozaj psychicky náročné dni. Všetko som to však nakoniec nejak zvládla a aspoň mi to dodalo trošku viery v moju vnútornú silu. :) 

Počas posledných mesiacov som pochopila, že na svete neexistuje spravodlivosť. Ak sa stále človek bude spoliehať na nejakú "spravodlivosť", tak má smolu. Odporúčam vám to nerobiť. Vždy sa môže vyskytnúť niečo, čo nám našu spomínanú "spravodlivosť" nakoniec prekazí. Príkladom sú aj také súdy. Uvedomte si, že bežne bývajú odsúdení ľudia ktorí nič nespravili a skutoční vinní si behajú voľne po svete. 

Čo si však treba uvedomiť je, že na svete taktiež neexistuje nespravodlivosť. Som zástancom myšlienky, že všetko je tak ako to má byť. Ak sa niečo udeje, tak to aj vždy má svoju príčinu. Verím taktiež v to, že existuje karma, ktorá sa prejaví v našom ďalšom živote. To ako konáte teraz sa vám vo vašom ďalšom živote vráti. To je asi jediný prípad kde by som použila slovo - spravodlivosť. Je to samozrejme môj subjektívny názor ale zdá sa mi to najlogickejšie. :)  

Keďže je tento článok už dosť dlhý, nebudem to už ďalej naťahovať, každopádne je tu ešte veľa vecí, ktoré by som rada doplnila. Ak o tom ešte neviete, nedávno som si založila svoj Youtube kanál. Tam určite nájdete videá kde budem rozprávať o týchto veciach. Môžete ho sledovať TU. 

To by bolo teda nadnes všetko, snáď to má hlavu aj pätu a ak nie, tak sa pýtajte. Zatiaľ sa majte a vidíme sa buď pri ďalšom článku alebo videu. :)

Changes

19:18 Dominika Ibosova 0 Comments


Nikdy nebudeš tým istým človekom, akým si bol včera. Každý deň do tvojho života prinesiu zmenu. Môžeš celý deň ležať v posteli a ani sa nepohnúť, no tvoj život sa aj počas tohto dňa zmení. 

Za posledných pár mesiacov som vo svojom živote cítila obrovské množstvo zmien a prežila mnoho silných udalostí. Či už boli zlé alebo dobré, cítim ich hlboko zaryté v mojom vnútri a budú vo mne navždy.


Ako si si mohol podľa môjho úvodu všimnúť, aj môj blog sa mení. Nechcem ľuďom prinášať len motivačné články, jednoducho chcem písať o všetkom. O všetkom čo zažívam, vidím, cítim. Milujem písanie. Je to pre mňa najkrajšia forma rozvíjania kreativity, pri písaní sa cítim akoby všetky bunky v mojom tele odrazu ožili.

Som dievča, ktoré vždy chcelo dosiahnuť niečo viac, robiť niečo zaujímavé - lákavé. Lenže to čo lákalo mňa, nelákalo ľudí v mojom veku. Nikdy som nepatrila do "stáda". Niektorí ľudia ma preto považovali za čudáčku a považujú ma za ňu aj dodnes. Jednoducho robím veci, ktoré iní ľudia nerobia, uvažujem o veciach, o ktorých iní ľudia neuvažujú. Niektorí nechápu, prečo robím veci aké robím a takisto prečo nerobím to, čo oni. Ja im na túto otázku nikdy neodpoviem, jednoducho som to ja. :)

Tým, že som pred mesiacom ukončila gymnázium, sa môj život rapídne zmenil. Už som sa oslobodila od všetkého unavujúceho učenia a taktiež ranného vstávania a trávenia pól dňa v škole, v ktorej som sa často hlavne zozačiatku trápila. Mojím duševným vývinom som sa neskôr od takýchto vecí dokázala nejak odosobniť, ale nemôžem povedať, že by ma každodenné navštevovanie školy bavilo. Ukončením školy som začala robiť veci, ktoré som dovtedy nerobila. Začala som písať básne, viac premýšľať, založila som si svoj Youtube kanál... Tie veľké veci sa však v mojom živote idú diať práve o pár dní.




Sťahujem sa. Vždy som po tom tak túžila. Vedela som, že na Slovensko nepatrím, hovorili mi to aj iní, videlo to na mne množstvo ľudí. Či už išlo o osobné dôvody alebo čokoľvek iné, nechcela som tu ostať celý život...


Nasledujúce dni sú mojimi poslednými dňami na Slovensku pred tým, ako sa na dlhú dobu z tejto krajiny vzdialim. Mojou destinácou je Dánsko. Momentálne mám určený obrovský cieľ, na ktorý budem zamierená celou svojou bytosťou. Ak ma budete nasledovať, určite spozorujete o čom práve "rozprávam". :)

Viem, že viac ľudí po prečítaní tohto článku bude zmätených. Asi by som bola aj ja. Moje vyjadrenie mi pripadá až priveľmi osobné. Alebo možno len nie som zvyknutá. Nie som totiž ten typ človeka, ktorý by sa zveroval so svojimi myšlienkami veľa ľuďom.

Tak teda ďakujem za vypočutie a "vidíme" sa opäť veľmi skoro. :)


Prihlásiť na odber: Príspevky (Atom)