Na svete momentálne žije viac ako 7 miliárd ľudí. Každý jeden je úplne iný. Existuje obrovské množsvo typov ľudí. Všetci sa však dajú rozdeliť do istých skupín. 

Začnem ľuďmi, ktorí všetkým vždy a radi pomôžu. Obetujú sami seba, aby priniesli potešenie inému. Takýchto ľudí tu je najmenej. Potom existujú ľudia, ktorí síce radi pomôžu ale s určitou mierou. Tu sa zaradí pomerne veľa ľudí. Nakoniec sú tu takí obyvatelia Zeme, ktorí sa za nikým neobzerajú. Idú si priamo za svojim cieľom a ostatní sú pre nich len ďalšími súpermi alebo dokonca ničím...

Kam sa zaradíte vy? 

S tými poslednými som mala možnosť sa v poslednej dobe viackrát stretnúť. Verím, že ľudia, ktorých počas života stretneme, sa v našej blízkosti kvôli niečomu vyskytli. Neverím na náhody. Svet je pre mňa jeden obrovský premyslený systém a všetko sa kvôli niečomu deje. Preto si myslím, že ľudia, ktorých som počas posledných mesiacov stretla mi mali niečo dať. Áno, je to tak. Naučila som sa, že sa nikdy nemám spoliehať na pomoc od iných. 

Niekedy som si naivne myslela, že množstvo ľudí sa stalo úspešnými vďaka pomoci iných. Hovorila som si, že napríklad na Youtube predsa oslovili mnoho dnes už úspešných spevákov... Myslela som si, že ak je niekto naozaj dobrý v tom čo robí, tak jednoducho prerazí. Niekto si ho všimne a pomôže mu dostať sa tam, kam chce. Je to skutočne tak? Existuje množstvo ľudí, ktorí sú vynikajúci v tom, čo ich baví. Stále však nie sú na úrovni, na ktorej by sa chceli ocitnúť. Prečo? Čakajú na pomoc od iných. Nezarábajú veľké peniaze - nikto si ich totižto ešte nevšimol. Neuvedomujú si, že robia veľkú chybu. Ani ja som si neuvedomovala, ako to v skutočnosti funguje.

Potom som to konečne pochopila. Človek nemôže žiť v domnienke, že mu niekto iný pomôže, konečne pocíti to víťazstvo a zvolá: "Áno, konečne som dosiahol to, čo som chcel!". Treba sa spoliehať sám na seba, cítiť podporu od svojich najbližších (niektorí ľudia dokonca nepotrebujú ani to) a potom robiť to, pričom sa cítite najlepšie a veríte si.

Ja som sa na pomoc od iných už spoliehať prestala. Ak to spravíte aj vy, váš život bude oveľa krajší. Budete sa cítiť voľnejšie a aspoň si na konci všetkého môžete povedať tú vytúženú vetu: "Dosiahol som to!...a dokonca celkom sám." :) 

Napíšte, čo si o tejto téme  - spoliehania sa na iných - myslíte vy. Moje názory sú totižto úplne subjektívne a  preto si veľmi rada vypočujem aj ten váš názor. :)

                                             
                                                                                                    

Naučili sme sa neukazovať svetu svoje "zlé" vlastnosti. Od detstva nám bolo hovorené, že je nesprávne byť namyslený, nepriateľský alebo lakomý. Tieto naše vlastnosti - ktoré v sebe má mimochodom každý - proste skryjeme a hotovo. Tvárime sa, že takú vlasnosť ani nepoznáme. 

To isté sa deje s našimi pravými emóciami a pocitmi. Taktiež tu ide hlavne o tie negatívne. Nedelíme sa s nimi, nechávame si ich pre seba.

Príklad: Keď sa nejaký človek stane známy a sleduje ho množstvo ľudí, dáva si pozor čo svetu ukazuje a čo nie. 

Každý človek vo svojom živote prejde rôznymi skúsenosťami a udalosťami. Nie všetky sú však dobré. Samozrejme je len na človeku, ako sa s tými nepríjemnejšími vyrovná. Niektorí ich zvládnu ľavou zadnou. Prídu však aj také, ktoré sa už tak ľahko stráviť nedajú. 

Presne toto sa deje aj v živote každého z nás. Niekomu sa toho udeje trochu viac, niekomu menej. Akonáhle príde nejaká tá nepríjemná udalosť, máme sklon svoje emócie potlačiť a tváriť sa, že sme v absolútnom poriadku. Po dni strávenom medzi ľuďmi a pretvarovaní sa, sa vrátime domov a zhodíme zo seba masku. Trápime sa ďalej, bez toho aby sme vedeli čo ďalej.

Nemyslíte si, že je lepšie svetu ukázať svoju pravú tvár a to čo naozaj cítite? Myslím, že ak by sme si to viac uvedomovali, by sme boli šťastnejší. Jedna zaujímavá motivačná knižka nesie názov: Prestaňte tvrdiť, že ste v pohode. A hovorím to aj ja vám, prestaňte tvrdiť, že ste v pohode! Vždy je lepšie sa zveriť nejakému blízkemu človeku s našimi pocitmi, niečím čo nás trápi.

Veľa ľudí si myslí, že keď inému človeku povie niečo čo ho trápi, bude ho tým zaťažovať. Ja si to vôbec nemyslím. Človek dokáže prijať obrovské množstvo informácií s ktorými sa veľmi rýchlo vyrovná alebo na nich rovno zabudne. V jednom momente vám môže tento človek dať takú radu, že si ani neuvedomí ako veľmi vám práve pomohol, o malú chvíľu na to zabudne a vy taktiež zabudnete na svoje trápenie.

Netreba však zabúdať na to, že existujú ľudia, ktorí by sa vám radi zverili ale nevedia ako na to. Ak na niekom vidíte, že má na sebe spomínanú "masku", nečakajte a ponúknite mu svoju pomoc.

Ako posledné by som len spomenula myšlienku, ktorú si treba veľmi dobre uvedomiť: "Je lepšie byť nenávidený za to čo som, ako byť milovaný za to čo nie som." 

Tak čo, už chápete? Napíšte svoj vlastný názor teraz na túto tému vy. :)