Is It Really Good To Always Keep One's Ground?
Už ako malé dieťa som mala veľmi rada, keď boli veci pod mojou kontrolou. Tešilo ma stáť na čele skupiny a viesť iných. Vždy som si presadzovala svoj názor a často som nehľadela na názory iných... Nešlo o to, že by som nemala voči iným ľuďom rešpekt, ale myslela som si, že ja to viem najlepšie. Och, ako veľmi som sa mýlila. :)
Keď som prišla do tínedžerského veku, naozaj nikto ma nevedel presvedčiť o opaku mojich tvrdení. Nebola som namyslená, ale túto povahovú črtu som mala danú. Jednoducho som sa s ňou narodila. Keď sa k tomu ešte pripojila tvrdohlavosť tínedžera, nemohlo ma zastaviť nič.
Všetky svoje konania som pokladala za správne. Oni však správne neboli a ja som si to neuvedomovala. Môj priateľ mi častokrát hovoril, prečo konám tak, ako konám. Nech si uvedomím, čo vlastne robím. Ak ste čítali aj môj úvod do tohto blogu, tak už viete, že on ma priviedol do sveta sebapoznania. Že on bol mojím prvým učiteľom. :) Ja som vtedy bola priveľmi lenivá, aby som si uvedomila, že robím niečo zle.
Keď do mňa neustále dobiedzal, už som to nevydržala. Častokrát sme sa kvôli tomu pohádali. Ja som totižto takýto svet nepoznala.Vyčítala som mu, prečo ma mení a spochybňuje moje konania. Začala som premýšľať... Zistila som, prečo to robil - prečo ma menil. Jediné čo chcel bolo, aby som nežila zo dňa na deň a chcel mi ukázať, že každý deň môže byť krásny a že dokonca aj môj život môže byť úspešný.
Musela som prestať stáť si za svojim a naozaj sa pozrieť, že existuje aj niečo iné ako moje presvedčenia a moje názory. A dokonca to iné, bolo aj LEPŠIE!
Čo je teda odpoveďou na otázku z nadpisu? :) Určite nie je dobré vždy si stáť za svojim. Viem, že to znie zvláštne, ale keď si uvedomíte, že možno len nemáte taký rozhľad alebo pohľad na svet ako niekto iný, kto vám chce pomôcť a vie to lepšie ako vy, tak je to naozaj pravda. Úspešný sa nemôžete stať sami... Či už je to kniha alebo človek, vždy vám niekto musí k tomu pomôcť, aspoň na začiatku. A preto vám teraz tu pomáham ja. ♥
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
When
I was a small kid, I really liked when things were under my
control. I was really glad when I lead others. I always assert
my opinion and I didn´t look on others opinions... It
wasn´t like that, that I didn´t have respect, but I thought, that I
can do it best. Oh, how mislead I was. :)
After
reaching teen age, really no one could convince me, that
my ideas were bad. I wasn´t conceited, but I had this nature... I
born with it. When it combined it with stubborness of the teenager,
nothing could stop me.
I
deemed my behavior as correct. But it wasn´t correct and I didn´t
know. My boyfriend asked me many times: "Why do you act
like this?". He told me to realize what I am doing. If you
read my introduction to this blog, you know, that he was the one,
that bring me to the world of self-development. That he was my first
teacher. :) In that time I was really lazy to realize, that I am
making a fault.
He
teased me many times and I couldn´t stand it. We were fighting a lot
that time. I didn´t know about this world. I reproached him, why he
was changing me and didn´t understand my opinions. I started
thinking...I found out, why he was doing that - why he was
changing me. Only thing he wanted was to show me other aspects of
life - not just living from day to day... That everyday can
be beautiful and also my life can be successful.
I
really had to stop thinking just about my opinion and I saw, that
also something other is BETTER!
So,
what is the answer to my question from the title? :) It
really isn´t good to always keep one´s ground. I know that
it sounds strange, but when you realize, that maybe you just don´t
have the "best view" or worldview that someone else has,
then it´s really true. You can´t become successful alone...
Maybe it´s book or man who will help you, but there must be
something/someone, at least on the beginning. And because of this,
right now, I am helping you. ♥
