Takmer všetci ľudia sa toho boja. Niektorí dokonca môžu mať až panický strach. Je to obávané "vystúpenie z radu" až také hrozné? Skúsme sa na to pozrieť trochu bližšie.

Odmalička sme vychovávaní v nejakej spoločnosti. Sú nám vštepované rôzne názory, spôsoby správania sa. Snažíme sa dodržať všetko ako sa len dá. Chceme byť tými poslušnými deťmi. Túžime, aby nás naši rodičia uznali - v tomto období totižto môžeme získať naše prvé uznanie. A čo je pre obyčajného človeka život bez uznaní? Nič. 

Neskôr chceme zapadnúť medzi kamarátov. Keď robia "moji kamaráti" niečo, prečo to nerobím aj ja? Začnem predsa robiť to isté, aby ma moji kamaráti uznávali. 

Po ukončení školy nastúpim do práce. Takisto tam môžem nájsť nejaký typ ľudí. Keď idú všetci moji kolegovia cez prestávku fajčiť, predsa neostanem v kancelárii sama. Idem aj ja a začnem fajčiť. Prispôsobím sa im. 

Takýto je kolobeh života obyčajného človeka. Neustále sa prispôsobuje, všetkým a všetkému. Takýto človek nemôže mať ani vlastný názor - jeho osobnosť zomiera. Je to len obyčajná bytosť, ktorá prežila svoj život na tejto planéte úplne zbytočne. Dostala ten najväčší dar - život - a ona ho nijak nevyužila. Táto osoba žila podľa predstáv iných.

Ako ste sa už mohli dočítať v mojom prvom článku, ja som dokázala vystúpiť z radu. Samozrejme, že začiatky sú vždy náročné. Ľudia sa na vás hnevajú, podpichujú, neuznávajú - ale musíte si uvedomiť, že toto nie sú tí ľudia, kvôli ktorým by ste sa mali trápiť.

Ak chcete byť vo svojom živote úšpešný, potrebujete mať nejakú podporu (aj to som vám už hovorila - ale opakovanie je to najdôležitejšie ak chcete prejsť zmenou!). Ľudia, ktorí nad vami dvíhajú obočie a kričia na vás za to, kým ste, sú úplne zbytoční!

Zamyslite sa nad tým, kto vo vašom živote vás ovplyvňuje - v zlom slova zmysle. Kto vám každý deň vytvára nepríjemné podmienky na život alebo vás podceňuje, nedokáže oceniť váš talent, robí vás smutným. Niekedy vás to môže až prekvapiť keď sa nad niečím takýmto zamyslíte, ale je to to najlepšie čo môžete urobiť. Takýchto ľudí treba zo svojho života odstrániť - a hneď teraz. 

Vystúpiť z radu je možné v hociktorom období života. Treba si len uvedomiť, že ľudia ktorých potrebujete, vás dokážu podporiť, vyčarovať vám úsmev na tvári, pomôcť v ťažkých chvíľach a vedia sa za vás postaviť. 

Na záver ešte poviem, že takýchto ľudí nemusíte nutne vyhľadávať. Ak nadíde správna chvíľa a vy budete pripravení stať sa dobrým človekom - plný opory a lásky, určite sa stretnete s rovnakými ľuďmi v tých správnych kruhoch. Prajem vám  veľa šťastia. ♥ 

Začnem týmto citátom: "Skúste si predstaviť, že zmyslom života je iba vaše šťastie - potom sa zo života stane krutá a nezmyselná vec. Musíte prijať to, čo vám hovorí múdrosť ľudstva, váš intelekt a vaše srdce, že zmyslom života je slúžiť sile, ktorá vás vyslala do sveta. Potom sa zo života stáva radosť." Tento múdry citát vyslovil známy ruský spisovateľ Lev Nikolajevič Tolstoj a ja vám túto myšlienku priblížim.

Veľa ľudí v tejto dobe má okolo seba vytvorenú akúsi bublinu. Nevie oceniť druhých, nedokáže sa obetovať, dokonca ani neprejavuje voči iným lásku. Človek sa nezaujíma o city druhých, myslí len na svoje blaho. Jednoducho chce byť šťastný. Lenže dokáže byť takto niekto skutočne šťastný? Dovolím si tvrdiť, že to tak nie je. Práve v tomto tkvie fakt, že ľudia sú nešťastní.

Existuje naozaj mnoho teórií o tom, čo vlastne to šťastie je. Jednou z nich sa práve zaoberám. Podľa tejto teórie definícia šťastia spočíva v tom, že človek môže byť naozaj šťastný iba ak sú šťastní iní. Preto podľa tejto teórie je byť šťastným človekom sebecké.



Keď sú Vianoce, dostávame dary my, ale takisto obdarovávame aj druhých. Určite, keby som sa spýtala na otázku, čo je pre vás príjemnejšie mi poviete, že vám väčšiu radosť spraví darovať niečo svojmu blízkemu. Lenže je to v skutočnosti tak? A ešte dôležitejšia otázka znie: Prečo to tak nie je aj v bežnom živote ale len na Vianoce?

Ľudia sa boja prejaviť city. Boja sa, že im ich ten druhý neopätuje. Tí najlepší a najmúdrejší ľudia svoje slabosti a city neskrývajú, sú totižto naozajstní a ľudia to oceňujú, milujú ich. Ak ste k ľuďom otvorený, slušný a láskavý, máte oproti ostatným obrovskú výhodu. Či už je to v práci, alebo v bežnom živote. Veľmi veľa ľudí to nedokáže. Skrýva svoje naozajstné ja. Takto človek naozaj šťastný byť nemôže. V takomto prípade klame iných, a dokonca aj sám seba - a toto človeku berie naozaj veľa energie.

Keď ľudom preukážete, že si ich vážite, dáte im lásku, oni vám to isté vrátia. Ľudia cítia, ak to myslíte úprimne. Je dokázané, že ľudia cítia vaše elektromagnetické pole vytvorené srdcom až na tri metre. Ak by sa vás niekto snažil oklamať svojim milým správaním a vo svojom vnútri by to tak nemyslel, tak by ste to cítili.

Ak chcete mať skvelý život, musíte mať aj skvelé vzťahy. Jedno bez druhého neexistuje. V knihe od Robina Sharmu o ktorej bol celý predošlý článok som našla nasledovné: "Môj život sa zmenil, keď som spravila jednoduché rozhodnutie a stanovila si nový cieľ: stať sa najdobrosrdečnejším človekom akého poznám." Toto je skutočná výzva pre človeka, ktorý sa chce stať NIEKÝM. Chce urobiť tú zmenu, kvôli ktorej chodí na tento blog.

Jeden z mojich najväčších obľúbencov, skutočná osobnosť, Mahátma Gándhí, vyslovil túto myšlienku: "Bez ohľadu na to, ako je to, čo máš urobiť bezvýznamné, rob to najlepšie ako môžeš, daj do toho toľko starostlivosti a pozornosti, ako by si dal do niečoho, čo považuješ za najviac dôležité. Pretože podľa týchto malých vecí budeš súdený." 

Hneď na to sa obrátim na matku Terezu: "Nech nikto, kto k tebe príde, neodíde bez toho, aby bol lepší a šťastnejší." 

Určite nie je ľahké stať sa dobrým človekom. Každý to však dokáže. Ak začnete tým, že budete pre druhých robiť maličkosti, neskôr to už pre vás bude tou najväčšou radosťou a vypracujete sa do krásnej dobrosrdečenej bytosti, ktorú svet potrebuje. Stanete sa šťastným. 




Čo teda odpoviem na moju otázku z nadpisu? Áno, šťastie je sebecké, pokiaľ ho skrývate len v sebe. A dokonca to ani pravé šťastie nie je. Šírte radosť okolo seba a potom uvidíte, čo znamená byť šťastný. ♥

Neviete si predstaviť ako veľmi milujem knihy. Čítanie je pre mňa jednou z tých najzábavnejších aktivít. Dovolím si tvrdiť, že každé dva týždne prečítam jednu knihu. Cez prázdniny prečítam aj dve za týždeň, ale to potom naozaj nerobím ani iné aktivity ako čítanie. :) Dobre, vráťme sa teda k myšlienke tohto článku - k najlepšej motivačnej knihe.

Je naozaj množstvo motivačných kníh, ktorých stránky sú popísané len poučkami, resp. čo robiť, ako robiť, prečo to robiť atď. Nazvala by som ich učebnicami osobného rastu. Ja som však vždy hľadala knihu, ktorá ma niečo naučí formou príbehu... a našla som. 

Robin Sharma sa preslávil knihou, ktorú určite všetci poznáte: Mních, ktorý predal svoje Ferrari. Videla som, že je zrejme vo svojom obore naozaj dobrý. Chcela som si od neho prečítať niečo menej známe, a preto som si kúpila knihu: Mudrc, surfař a byznysmenka. V slovenčine som túto knihu nenašla, myslím, že ešte stále nie je preložená. Táto kniha ma zaujala hneď svojím obalom. Je pestrý, pekný a povedala by som, že je aj nezvyčajný. Keď som si prečítala o čom kniha je, vedela som, že si ju musím kúpiť. 

Kniha Mudrc, surfař a byznysmenka hovorí o príbehu muža menom Jack Valentino, ktorý bol so svojim životom nespokojný a chcel nájsť nejakú zmenu (make big change:)). Už na obale knihy sa píše, že životná cesta tohto Jacka sa v mnohom podobá na životnú púť každého z nás. Jack sa vydal hľadať múdrosť. Prešiel rukami troch učiteľov, ktorých už poznáte z názvu knihy. Každý tento učiteľ ho naučil niečo iné a každý z nich mu pomohol nájsť vlastnú odpoveď na jednu z troch otázok: Žil som múdro? Miloval som skutočne? Slúžil som dobre? Jack je na konci knihy úplne iná bytosť, nie navonok, ale jeho zmýšľanie sa celkom zmenilo. 

Nechcem vám povedať presný príbeh tejto knihy lebo si myslím, že by ste si ju určite mali prečítať. Bola to naozaj tá najlepšia motivačná kniha akú som kedy čítala. Zmenou neprejde len Jack Valentino, ale aj VY. :)

(každá kapitola mala pekný obrázok a citát)

(po celej knihe mám takto popočiarkované myšlienky)

"Možná, že láska spočívá v tom, že tě jemně dovedu zpátky k tobě samému. Ne k tomu, kým tě chci mít, ale k tomu, kým opravdu jsi." Antoine de Saint - Exupéry

"Největším štěstím, jaké nás v živote muže potkat, je přesvědčení, že jsme milováni." Victor Hugo

"Nakupování většího počtu knih, než člověk dokáže přečíst, není ničím menším než vzepnutím duše k nekonečnu, a tato vášeň je tím jediným, co nás povyšuje nad zvěř, která hyne." A. Edward Norton

"Jediní ďáblové na světě běhají v našich vlastních srdcích. Tam je třeba bitvu vybojovat." Mahátma Gándhí

Už ako malé dieťa som mala veľmi rada, keď boli veci pod mojou kontrolou. Tešilo ma stáť na čele skupiny a viesť iných. Vždy som si presadzovala svoj názor a často som nehľadela na názory iných... Nešlo o to, že by som nemala voči iným ľuďom rešpekt, ale myslela som si, že ja to viem najlepšie. Och, ako veľmi som sa mýlila. :)

Keď som prišla do tínedžerského veku, naozaj nikto ma nevedel presvedčiť o opaku mojich tvrdení. Nebola som namyslená, ale túto povahovú črtu som mala danú. Jednoducho som sa s ňou narodila. Keď sa k tomu ešte pripojila tvrdohlavosť tínedžera, nemohlo ma zastaviť nič. 

Všetky svoje konania som pokladala za správne. Oni však správne neboli a ja som si to neuvedomovala. Môj priateľ mi častokrát hovoril, prečo konám tak, ako konám. Nech si uvedomím, čo vlastne robím. Ak ste čítali aj môj úvod do tohto blogu, tak už viete, že on ma priviedol do sveta sebapoznania. Že on bol mojím prvým učiteľom. :) Ja som vtedy bola priveľmi lenivá, aby som si uvedomila, že robím niečo zle.

Keď do mňa neustále dobiedzal, už som to nevydržala. Častokrát sme sa kvôli tomu pohádali. Ja som totižto takýto svet nepoznala.Vyčítala som mu, prečo ma mení a spochybňuje moje konania. Začala som premýšľať... Zistila som, prečo to robil - prečo ma menil. Jediné čo chcel bolo, aby som nežila zo dňa na deň a chcel mi ukázať, že každý deň môže byť krásny a že dokonca aj môj život môže byť úspešný. 

Musela som prestať stáť si za svojim a naozaj sa pozrieť, že existuje aj niečo iné ako moje presvedčenia a moje názory. A dokonca to iné, bolo aj LEPŠIE! 

Čo je teda odpoveďou na otázku z nadpisu? :) Určite nie je dobré vždy si stáť za svojim. Viem, že to znie zvláštne, ale keď si uvedomíte, že možno len nemáte taký rozhľad alebo pohľad na svet ako niekto iný, kto vám chce pomôcť a vie to lepšie ako vy, tak je to naozaj pravda. Úspešný sa nemôžete stať sami... Či už je to kniha alebo človek, vždy vám niekto musí k tomu pomôcť, aspoň na začiatku. A preto vám teraz tu pomáham ja. ♥