Bye Bye Little Baby

Hi! You know what? I have decided to start writing my blog in English. That's crazy, right? After more than two years I've made this decision. If you read my blog from the beginning you would know, that I was translating my articles to English for some time. But then I became too lazy to do it. Now it's just seems normal to me. I love English, many people know it and I can improve it.

Okay, that was just a little side note. Let's start with this article. As you can see, I haven't written anything in a while. I wanted to write an article everyday, like a part of my evening routine when I can relax and get things out of my mind. But something very bad happened and I just couldn't...do anything. There was no way to write.

It was 21 of January 2016. It was a beautiful sunny day outside, which is very uncommon in Denmark. I must say, that I was feeling quite happy at that moment. My boyfriend had final exams for the semester. He left to school and I decided to start making some "artsy" pictures for my Instagram. I was taking photos for about hour and then I got ready and we met in the city. We went to a fancy restaurant to celebrate his very good grade that he just got. We sat at the table in the middle of the restaurant. We were talking for some time and then I looked at my phone. I didn't expect to see that kind of message in no way.

"Oh my God." - slipped through my mouth and then I ran into the bathroom. My mom sent me a message that my dog has passed away. That my little baby doll is no longer here with us. I started crying so bad. I have very strong relationships with all my animals - and not just mine. I love all animals so fucking much (it is also the reason why I went vegetarian). And then this happened. She was just 2 years old. We don't know what happened. We will never know. All we know is that it happened too soon and too quick.


I was in the bathroom for some time and then I just walked away from the restaurant and headed straight back home. This was the worst part - when I realized what the fuck has just happened.

I was crying all days. I couldn't deal with it. And I still can't. I've been through so much pain.

This wasn't the first time when my pet passed away. I have experienced it 4 times. This was the fifth and the worst. As I am older and older, my love for animals is still growing and growing. My heart hurt really bad, I couldn't breathe and my eyes were swollen from all the tears. I couldn't sleep. It is about one week after and I still can't sleep, because when I close my eyes I see her. I see her happy, running across the garden, playing with my other dog. Or I remember how I was lying with her on her mattress and I felt the heat from her beautiful body and it made me so happy. And then I realize that it isn't happening again. Ever.

I don't know how I will feel when I come back home in July and she isn't there. I think I will go through this again.

Please, if you have the possibility to hug your animal, do it right now. Appreciate every moment with your pet. You never know what can happen. I had no idea this will happen. And it had.








Bye bye my little baby. Love you forever. 

Music is Heaven on Earth



Nikdy som nebola typ človeka, ktorý by bol naviazaný na hudbu. Nemala som potrebu počúvať ju každý deň, nemala som o nej žiadny prehľad. Nevedela som rozoznať žánre, samozrejme okrem tých klasických ako sú pop, rock alebo metal.

Keď som ešte natáčala videá na Youtube, v jednom z nich som spomínala, že dokonca hudbu nerada počúvam. Vyvoláva totiž vo mne veľmi silné emócie a niekedy to je nie ten najideálnejší nápad.

Za posledných pár mesiacov som sa však na hudbu naviazala. A to poriadne! Už si neviem predstaviť začať deň bez nejakej poriadnej hudby a taktiež by som bez nej pracovala veľmi neefektívne. Ako veľa sa za pár mesiacov dokáže zmeniť...

Ako je u mňa zvykom, nemám rada mainstreamovú hudbu. Nepáči sa mi hudba, ktorú dávajú v rádiách (samozrejme, existuje pár výnimiek). Keď som počula v rádiu twenty one pilots, musím uznať, že som bola veľmi prekvapená. Viem, že v USA začali v rádiách púšťať Kehlani, ktorá na Slovensku teda ešte absolútne známa nie je. Možno, že sa tie rádiá ochvíľu budú dať aj počúvať. :D

Spomínala som, že hudba vo mne vyvoláva veľmi silné emócie. Na niektorých ľudí hudba nepôsobí až tak silno ako napríklad na mňa. Poznám ľudí, ktorí môžu počúvať hocičo a ani to s nimi nepohne. Potom sú takí, ktorí musia okamžite prepnúť/vypnúť rádio akonáhle začnú dávať nejakú smutnejšiu pesničku. Ja nepatrím ani do jednej skupiny. Môžem počúvať akúkoľvek hudbu ale moja nálada sa ňou okamžite ovplyvní.


Ráno rada počúvam napríklad album Honeymoon od Lany, pesničky od FKA twigs, SZA, ODESZA, BADLANDS od Halsey, album Body Music od AlunaGeorge a Goddess od Banks. Potom si popri práci púšťam niečo trochu energickejšie ako sú už spomínaný twenty one pilots a ich album Blurryface, Nahko and Medicine for the People, Theo Parrish a pesničky od Doja Cat. Večer rada trávim pri James Blakeovi a albume Overgrown, Dizzy Wright a Growing Process, novšom albume When It's Dark Out od G-Eazyho, Kehlani a nemôžem zabudnúť ani na môjho najobľúbenejšieho Mod Suna a Blackbeara.

Pripájam pár pesničiek. Nezabudni mi dať vedieť, čo počúvaš ty. Ozvem sa opäť zajtra, tak zatiaľ ahoj!

Let's Be Friends



Ozývam sa opäť. Momentálne som veľmi zamyslená a potrebujem to zo seba dostať von. Idem ti povedať jednu z vecí, ktorá ma často dostáva do stavu úvah a bohužiaľ až smútku. 

Viem, že ľudia v mojej predstave na tejto planéte existujú. Sú podobní ako ja. Je tu však jeden problém. Nikoho takého nepoznám.  

/Ich duša je ničím nezviazaná.
/Majú radi všetko netradičné, čo nejakým spôsobom vyniká alebo sa líši od bežných vecí. 
/Sú open-minded a nepozastavajú sa nad hlúposťami. 
/Zaujíma ich duchovno, sú fascinovaní neuveriteľnými javmi, silou kryštálov, prírody a človeka.
/Nesmejú sa iným ľuďom za ich výzor, oblečenie alebo názory. (Ach, niekedy by som v prítomnosti takýchto ľudí najradšej utiekla.) 
/Počúvajú hudbu pre zmysly, majú radi tetovania a piercingy, haha. 
/Neboja sa odviazať, taktiež povedať svoj názor. 
/Obliekajú sa tak, že by ich ľudia okolo skritizovali. Jednoducho im to je úplne jedno. V poslednej dobe ma vôbec nebaví si kupovať oblečenie v bežných obchodoch. Do budúcna mám dokonca jeden plán. Neboj, dozvieš sa neskôr. 
/Pozastavajú sa nad tým čo jedia. Vegetarián, vegán, vitarián, radosť takých ľudí poznať. 
/Žijú pre moment ale taktiež majú ciele. Nerobí im problém uprostred noci vstať z postele a ísť na pláž pozorovať hviezdy. Zbaliť si kufor a odísť na pár dní na druhú stranu sveta. Ísť na prechádzku keď prší bez dáždnika. Užívať si prírodu. Ale majú aj nejakú víziu do budúcna, nežijú zo dňa na deň bez cieľov. 
/Sú ochotní pomáhať druhým, aj keď to môže stáť veľa času alebo energie. Jednoducho vedia, že na tejto planéte nežijú sami. 
/Milujú knihy, či už poéziu alebo prózu. Fascinuje ich čítať neuveriteľné príbehy ale aj biografie. 
/Taktiež radi tvoria. Hocičo. Maľujú. Tvoria hudbu. Kreslia. Píšu. 
/Len tak premýšľajú. Sú spolu, počúvajú hudbu a uvažujú. Premýšľajú. Nič nevravia, len si triedia vlastné myšlienky. 
/Majú cit pre dizajn. Krásu, umenie. Chcú život v peknom prostredí, kde je všetko na tom správnom mieste a vyzerá to tak, ako to vyzerá v ich predstavách. 



Mohla by som možno ešte pokračovať v pár ďalších vetách. To už ale nie je až také potrebné. Potrebovala som zo seba dostať hlavne toto. Ak niekoho takého poznáš alebo si to ty, rada sa s tebou zoznámim! Tak ahoj, ozvem sa opäť zajtra.

Waterfall of Thoughts




Tak veľmi mi to chýbalo. Konečne píšem zas. Milujem počúvať hudbu najhlasnejšie ako sa dá a popritom písať to, čo mám momentálne v hlave. Len tak sa vyspovedať. Rozhodla som sa vyspovedať práve tebe.

Mám toho v hlave toľko, že neviem kde začať. A tak začnem jednoducho niekde. Hmm. Ako prvé by som asi spomenula to, že už je rok 2016. Vedela som, že tento rok pre mňa bude prelomový a tak sa aj stalo. Neviem čo to zapríčiňuje, asi som sa tak jednoducho narodila, ale mám veľmi silnú intuíciu. Pre niekoho by to mohlo byť až strašidelné.

Tušila som, že v tomto roku sa stane niečo, čo ma posunie ďalej. Viem, že minulý rok bol karmický a preto sa na povrch vyplavovali všetky problémy z minulosti, ktoré sme nemali doriešené. Musím uznať, že po psychickej stránke to nebol veľmi dobrý rok v mojom živote. Ak nie najhorší. Príchodom nového roku som naozaj pocítila odobratú záťaž z mojich pliec. Tento rok je duchovný a to ma veľmi teší.

S príchodom nového roku som sa rozhodla konečne začať písať svoju knihu. Snívala som o tom tak dlho a odhodlala som sa k tomu až teraz. Je to jedna z vecí, ktorú by som do svojich 21. narodenín chcela jednoducho splniť. Mať vonku svoju knihu. To by bol úžasný pocit, no nie? Taktiež chcem obnoviť svoj blog. Už som to vravela toľkokrát ale nikdy mi to nevydržalo. Tak skúsim to ešte raz. A keď to nevyjde teraz, tak raz určite áno. S mojou víziou budúcnosti sa totižto blog rozhodne spája. 

Píšem tak rýchlo, že mi ani prsty nestíhajú. Chcem toho povedať toľko, ale vlastne nevravím nič. Ako si si mohol všimnúť, píšem trochu netradičným spôsobom. Píšem spôsobom, ktorému zrejme nepochopí každý. Spleť myšlienok ktorá vychádza z mojej mysle a dostáva sa na tento biely obdĺžnik, ktorý ma symbolizovať papier. Iné je aj to, že tento text smerujem niekomu, smerujem ho tebe. Nepíšem pre masy, snažím sa ti len povedať, čo mám momentálne v hlave. 

Dnes som sedela za svojim stolom v mojom byte a rozhodla som sa zmeniť dizajn tohto blogu. Trvalo mi asi dve hodiny, kým som na ňom niečo zmenila a potom sa opäť vrátila k môjmu starému dizajnu, ktorý bol už ale úplne rozhádzaný a zničený. Vo svojej hlave som vytvorila nádhernú víziu, ktorú som ale nevedela dotiahnuť do finálneho výsledku. Haha. Čo výsledku. Veď ja som nevedela ani začať. Moja predstava je tak obrovská, až si dovolím tvrdiť, že by to nezvládol ani kvalitný dizajnér. Budem s tým musieť niečo spraviť. 

Nemôžem už vydržať. Chcem svoje ciele a sny naplniť ešte tento rok. Je to možné? Myslíš si, že to dokážem? Lebo ja sama neviem. Snažím sa byť realista ale som tak veľmi zasnená a ponorená do svojich snov, že ma to niekedy dokáže dostať do stavu úzkosti a bojím sa, že to nedokážem.

Asi som ťa týmto textom tak zmiatla, že na dnes už končím. Ozvem sa zajtra. Zatiaľ ahoj! 

Life With Less Internet

Žiadny internet alebo pre niektorých - zaručená nočná mora.



Koncom septembra som si na večeru spravila moje najobľúbenejšie jedlo, pizzu. Keďže bol príjemný deň na relax tak som si sadla aj s pizzou na posteľ a zapla si Youtube. Klikla som na video, ktoré ma v tom momente najviac zaujalo a išla som si vychutnať moju veľmi chutnú večeru. Video sa však nenačítalo. Skontrolovala som wifi, všetko bolo zapnuté. Párkrát som ju vypla a zapla, nič sa nezmenilo. Začala som byť nepokojná. Moja pizza bola čerstvo upečená a kým som sa trápila s wifi, tak už pomaly celá vychladla. Vtedy som ešte ani netušila, že to nie je žiadna páťminútová ale minimálne mesačná záležitosť. 

Do konca septembra sme používali wifi chlapca, ktorý býval v byte pred nami. Svoj vlastný internet sme si vybavili tak, aby nám začal fungovať presne keď ten starý odpoja, čo malo byť prvého októbra. Je dvadsiaty október a o našom vlastnom internete nemôžem ani prinajmenšom rozprávať. Predsalen som sa niečo z tohto "zážitku" naučila. Kým sme mali normálny internet, trávila som na ňom takmer celý deň. Nejde o to, že by som na ňom strácala len čas (aj keď určite aj to je pravda) ale jednoducho som na ňom bola neustále. Buď som si práve hľadala prácu, vyrábala životopis, písala články, pracovala na preklade stránky alebo pozerala videá na Youtube. Akonáhle nám však internet prestal fungovať, v tomto mojom návyku som už nemohla ďalej pokračovať. 

Moje dni vyzerali teda úplne ináč ako dovtedy. Ráno som vstala a ako vždy - zacvičila som si jógu. Išla som sa sprchovať a potom som raňajkovala. Pri sprchovaní, raňajkách a maľovaní som počúvala anglickú audioknihu. Potom som išla editovať vlogy, ktoré som celkom poctivo natáčala. Čítala som si knižku alebo som si zacvičila. Odrazu bol čas obeda a ja som sa teda vybrala variť. Jednoducho sa moja denná rutina úplne zmenila. 

Odrazu som zistila, že mám oveľa viac času. Začala som viac premýšľať a vnímať čas úplne inak.  Nebola som pohrúžená do internetového svetu, a musím uznať, že mi to ani nechýbalo. Ak by som ten internet tak súrne potrebovala, mohla by som len skočiť vedľa do knižnice alebo do nejakej kaviarne. Napríklad aj teraz sedím v knižnici, pretože sa mi práve na Youtube nahráva nový vlog. 

Som rada, že už na ňom netrávim toľko času ako do konca septembra. Musím vám povedať, že je to vcelku príjemná skutočnosť. Väčšina ľudí si asi ani svoju závisloť na internete neuvedomuje. Možno si práve jedným z nich. Netvrdím, že k tomu aby bol človek spokojný nemá vôbec používať internet. Čo si myslím je, že všetci by mali zauvažovať, či naozaj chcú venovať takú obrovskú časť svojho života tomuto hltačovi času.

"We are not going to disconnect from the Internet because we depend on it for too much. You have to balance the need to connect with the need to protect." William Donahue
Prihlásiť na odber: Príspevky (Atom)