How To Become Who You Really Want To Be
V prvom rade chcem napísať pár slov o mojom systéme písania článkov. Ako ste si mohli všimnúť, momentálne pridávam články aj s mesačnou odchýlkou. Myslela som si, že budem schopná prispievať až 2-krát týždenne, avšak je to momentálne nemožné. Rozhodla som sa, že prispievať budem vtedy, keď budem mať na to chuť a budem mať pocit, že vám niečo chcem zdeliť. Nechcem, aby sa z písania článkov stala povinnosť (ako by to bolo keby som si určila presné termíny), a takisto sa mi nepozdáva, že by som mala písať články na nejaké obyčajné témy, len aby mi vyšli dva týždenne. Určite plánujem v budúcnosti písať oveľa častejšie. Momentálne musím však brať do úvahy to, že som v maturitnom ročníku a plánujem si aj nejakú budúcnosť, takže čas mi plynie rýchlejšie ako po minulé roky. Ak máte záujem sa dozvedieť o novom článku, môžete ma sledovať TU. :)
Ako sa stať niekým, kým naozaj chcete byť
Už od detstva dostávame nálepky. Hneď ako sa narodíme, ľudia skúmajú našu povahu. Aby som vysvetlila, čo je vlaste toto nálepkovanie, uvediem príklad z môjho života. Pochádzam z rodiny troch detí. Keď sa rodičov opýtam, aká som bola ja, sestra a brat, hneď vedia každému z nás priradiť nejakú črtu. Napríklad ja som sa neustále usmievala, moj brat stále spal a sestra na svet pozerala zvedavými očami už spoza postieľky. Rozumiete, čo teda týmto nálepkovaním myslím? :)
Keď nastúpime do škôlky, dostaneme ďalšiu nálepku.
"Čo je toto za komín? Veď vyzerá, akoby išiel z tej strechy spadnúť! A prečo kreslíš zamrežované okná?" - presne si pamätám tieto slová, ktoré mi povedala moja vychovávateľka v škôlke. Niečo nebolo podľa jej predstáv, tak to bolo zle, nie? :) Mne sa taký komín aj také okná páčili, ale ona ma zaradila k deťom, ktoré nevedia kresliť. Určite poznáte veľa detí, ktorým sa stalo niečo podobné (možno ste to práve vy). Pri slabších ľuďoch a hlavne deťoch si treba na toto dávať veľký pozor. Dokáže to ovplyvniť celé naše zmýšľanie.
Určite ste už počuli vety typu:
- Nikto v našej rodine nemá hudobný sluch.
- Som nemotorná, nehodím sa na šport, veď ani moja mama nebola športovkyňa.
- Ja a spievať? No určite! Po kom by som to zdedila?
atď, takto sa dá pokračovať až do nekonečna.
Ľudia si častokrát neuvedomujú, že sú samostatné bytosti. Nemôžu si neustále privlastnovať nejaké "vlastnosti" iných ľudí. Takto to nefunguje. Ak si poviem, že neviem matematiku lebo ani moja mama ju nevedela, tak ju jednoducho vedieť nebudem. Ak sa budem snažiť a venovať sa tomu, neexistuje dôvod, prečo by som ju vedieť nemala. Tento postoj sa dá aplikovať na každom príklade, ktorý som uviedla vyššie. Nejdem tu vyvracať žiadne teórie o dedičnosti, trvám však na tom, že každý človek sa v rámci svojich možností dokáže stať tým, čím chce byť.
Nedávno som na Facebooku zdieľala krásny výrok, ktorý dokáže zhrnúť časť tohto článku do jednej vety: "Keď mi raz dáš nálepku, poprieš ma." (Soren Kierkegaard)
Existujú dva typy nálepiek a to:
1. nálepka, ktorú nám dajú iní ľudia, napr. v detstve (objasnená v predošlých vetách)
2. nálepka, ktorú si dáme my sami, aby sme sa vyhli istej činnosti
Je to určite zarážajúce a mnoho ľudí si to iste neuvedomuje. Smutnejšie je to však s tými, ktorí si to uvedomujú ale aj napriek tomu to robia. Príklad: nechce sa mi variť alebo lepšie povedané naučiť variť, a tak radšej poviem, že som jednoducho nanič kuchár. Nechce sa mi písať do školy sloh a tak ho dám napísať mame so slovami, že som slabý v písaní... :) Pekne to vedel opísať Wayne W. Dyer, ktorý povedal, že ak budete tieto nálepky používať dostatočne dlho, začnete im už veriť aj sami.
Človek je naozaj fascinujúca bytosť, ktorá sa (ako som už v predošlých článkoch napísala) dokáže vypracovať na skvelú osobu alebo v tom horšom prípade - zničiť. Treba si uvedomiť, že nikto na tomto svete mi nemôže povedať aký som. Len JA sa viem rozhodnúť kým chcem byť. Takže ak sa chcete stať skutočne NIEKÝM, eliminujte zo svojho života všetky nálepky. Ak nebudete slobodný od týchto nezmyslov, tak sa vám dariť nebude. Verte svojmu úsudku a choďte do všetkého, po čom túžite VY. Veľa šťastia. :)
